Zhodnotenie mestského klimatického rizika v Košickom kraji
Dopady klimatickej zmeny sa v podmienkach Slovenskej republiky, vrátane Košického kraja, prejavujú s narastajúcou intenzitou. Tento vývoj sa odzrkadľuje v postupných zmenách klimatických charakteristík územia, ako aj v zvyšujúcej sa frekvencii a intenzite extrémnych javov, ktoré majú priamy vplyv na prírodné prostredie a kvalitu života obyvateľov.
Táto problematika bola jednou z nosných tém konferencie GIS Slovakia 2026, kde bola prezentovaná analýza Hodnotenie klimatických rizík v mestách Slovenskej republiky (Mgr. Renáta Farkaš, PhD.). Prezentované výsledky priniesli ucelený pohľad na priestorovú diferenciáciu klimatických rizík v mestskom prostredí a vytvorili odborný základ pre ich ďalšie analytické spracovanie na regionálnej úrovni.
Na základe odbornej spolupráce s autorkou analýzy boli Oddeleniu dát a analýz poskytnuté dáta o vybraných klimatických ukazovateľoch pre mestá Košického samosprávneho kraja. Medzi kľúčové indikátory patria najmä extrémne teplotné epizódy, výskyt sucha a intenzita extrémnych zrážkových udalostí, ktoré predstavujú významné rizikové faktory ovplyvňujúce kvalitu života obyvateľov územia.
Spracovaním uvedených dát vznikol súhrnný pohľad na mestské klimatické riziko v Košickom kraji, ktorý poskytuje základ pre jeho systematické sledovanie a interpretáciu. V nadväznosti na analytické spracovanie dát bola vytvorená interaktívna mapová aplikácia Mestské klimatické riziko v Košickom kraji. Jej cieľom je sprístupniť komplexné informácie o klimatických rizikách v prehľadnej geopriestorovej forme a umožniť ich porovnanie medzi jednotlivými mestami.
Metodika spracovania
Nasledovné hodnotenie mestského klimatické rizika vychádza z kombinovaného prístupu hodnotenia klimatických rizík, ktorý aplikoval Inštitút environmentálnej politiky na stanovenie stupňov a indexov ohrozenia jednotlivými dopadmi zmeny klímy na Slovensku. Pre každý hlavný dopad zmeny klímy na Slovensku bola využitá jedinečná kombinácia ukazovateľov klimatického, socio-demografického a prírodného charakteru. Tieto údaje boli ďalej využité v publikácií Farkas (2025) pre výskum mestského klimatické rizika na Slovensku a slúžia ako podklad pre spracovanie zhodnotenia aj na mestskej úrovni Košického kraja.
Extrémne horúčavy
Z hľadiska extrémnych horúčav sú najviac ohrozené mestá vo východnej časti Košického kraja. Patria sem Čierna nad Tisou, Kráľovský Chlmec, Sobrance a Veľké Kapušany. Všetky uvedené mestá dosahujú v priemere vyše 26 tropických dní v roku a v rámci uvedeného kraja dosahujú aj vysoké primerné počty tropických nocí. Naopak, menej sú ohrozené mestá na Dolnom Spiši, napr. Spišská Nová Ves, Spišské Vlachy, Gelnica, ktoré sa nachádzajú v porovnaní s najviac ohrozenými mestami vo vyšších nadmorských výškach, čo ovplyvňuje nižšiu mieru ich ohrozenia extrémnymi horúčavami.
Sucho
Čiastočne podobnými zákonitosťami sa riadi na území Košického kraja aj sucho, ktorým najmenej trpia práve mestá v členitejšom teréne Dolného Spiša. Suchom sú najviac ohrozené mnohé mestské časti Košíc ako Šebastovce, Nad Jazerom, Barca, Juh a Luník IX a ďalšie. Uvedené ohrozenie na území Košíc by bolo možné znížiť napríklad pripojením väčšieho počtu obyvateľov na verejný vodovod, ktorý predstavuje zaostávajúcu oblasť jeho mestského rozvoja, keďže podieľ obyvateľstva s pripojením na vodovod dosahuje na území Košíc iba 82 %.
Extrémne zrážky
V prípade extrémnych zrážok môžeme spozorovať na priloženej mapovej aplikácií opäť výrazný rozdiel v ohrození západnej a východnej časti Košického kraja. V porovnaní s extrémnymi horúčavami je nižšia ohrozenosť na východe kraja, konkrétne vo Veľkých Kapušanoch, Trebišove, Čiernej nad Tisou. Naopak, extrémnymi zrážkami je mimoriadne ohrozená Dobšiná, pri ktorej vyššiu ohrozenosť mestského prostredia spôsobuje nepriaznivá súhra viacerých ukazovateľov. Mesto má napríklad vysokú mieru (9,8 %) nezamestnanosti, ktorá negatívne ovplyvňuje prispôsobenie obyvateľstva na prírodné katastrofy a nečakané udalosti (napr. menej vlastných finančných prostriedkov na poistenie proti povodniam). Dobšiná je taktiež historickým baníckym mestom, ktoré má v súčasnosti pomerne vysoký stupeň erózie pôdy (3,25). Mimoriadne vysoké riziko ohrozenia extrémnymi zrážkami má aj mestská časť Košice-Dargovských Hrdinov, ktorá okrem vysokého stupňa erózie (2,71) sa vyznačuje aj veľmi nestabilnou pôdou náchylnou na zosuvy (129,48).
Súhrnný pohľad na mestské klimatické riziko
Po sčítaní jednotlivých stupňov ohrozenia na extrémne horúčavy, sucho a extrémne zrážky výsledky v mapovej Mestské klimatické riziko v Košickom kraji ukazujú najvyššiu ohrozenosť zmenou klímy na území mesta Košice, a to najmä v jej východnej časti (Dargovských Hrdinov, Košická Nová Ves, Vyšné Opátske a Krásna). Naopak, zmenou klímy sú najmenej ohrozené mestá na západ od Košíc (Spišské Vlachy, Krompachy, Gelnica).
Mgr. Renáta Farkas, PhD. (Prírodovedecká fakulta UK v Bratislave) na základe dát Ministerstva životného prostredia SR (https://minzp.sk/iep/publikacie/ekonomicke-analyzy/veduci-horia-obce.html) a vedeckej publikácie: Farkas, R. (2025). Climate risk assessment in Slovakia: Key findings on urban areas. Urban Climate, 62. https://doi.org/10.1016/j.uclim.2025.102561.
Predkladaný výstup predstavuje podklad pre odbornú diskusiu a rozhodovacie procesy v oblasti regionálneho rozvoja, územného plánovania a adaptácie na zmenu klímy v podmienkach Košického samosprávneho kraja. Identifikácia a priestorová diferenciácia klimatických rizík umožňujú cielenejšie nastavovanie opatrení, prioritizáciu intervencií a efektívnejšie smerovanie verejných politík na úrovni miest a regiónu. Zároveň vytvorená mapová aplikácia prispieva k systematickému sprístupňovaniu dát a zvyšovaniu informovanosti odbornej aj laickej verejnosti o dopadoch klimatickej zmeny na lokálnej úrovni. Na záver patrí poďakovanie Mgr. Renáte Farkaš, PhD. za poskytnutie odborných dát a analytických podkladov, ktoré tvorili základ pre spracovanie uvedených výstupov.
