Vodstvo Košického kraja
V súvislosti so skvalitňovaním otvorených dát pre širokú, odbornú verejnosť a akademický sektor sú na Geoportáli KSK zverejnené nové datasety: Vodné nádrže, Ochranné pásma vodných zdrojov, Riečna sieť a Základné povodia vodných tokov Slovenska v zobrazení 1:50 000. Povodia zasahujúce do územia Košického kraja sme pre lepšiu orientáciu v mapovej aplikácií zvýraznili podfarbením. Vizualizácia dát je sprístupnená v mapovej aplikácii Vodstvo Košického kraja.
V Košickom samosprávnom kraji sa nachádza množstvo vodných nádrží, jazier a vodných plôch, ktoré slúžia na rekreáciu, zásobovanie vodou, rybolov či ochranu pred povodňami. Tu je prehľad niektorých najvýznamnejších:
- Zemplínska Šírava – druhá najväčšia vodná nádrž na Slovensku podľa plochy hladiny (33 km²), obľúbená rekreačná lokalita.
- Ružín – priehradná nádrž na rieke Hornád, využívaná na rekreáciu, rybolov a vodné športy.
- Bukovec – zásobáreň pitnej vody pre Košice, prístup k vode je obmedzený; neďaleko sa nachádza rekreačná nádrž Pod Bukovcom.
- Palcmanská Maša – najväčšia nádrž v Slovenskom raji, vhodná na turistiku a rekreáciu
Odkaz na dataset vodných nádrží prinášame tu: Datahub
Ochranné pásma vodných zdrojov (OPVZ) sú územia určené na ochranu kvality a množstva vody, ktorá sa využíva na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou. V Košickom samosprávnom kraji sa tieto pásma vzťahujú na podzemné aj povrchové vodné zdroje.
Typy ochranných pásiem vodárenských zdrojov podľa vyhlášky č. 29/2005 Z. z.
Vyhláška Ministerstva životného prostredia SR definuje tri stupne ochranných pásiem:
I. stupeň – najprísnejší režim
- Bezprostredné okolie vodného zdroja.
- Musí byť oplotené alebo označené tabuľami.
- Zakázané sú všetky činnosti, ktoré by mohli ohroziť kvalitu vody (napr. výstavba, poľnohospodárska činnosť, vstup verejnosti).
II. stupeň – stredný režim
- Rozšírené územie okolo zdroja.
- Obmedzené sú činnosti ako výstavba, používanie chemikálií, intenzívne poľnohospodárstvo.
III. stupeň – najširšie pásmo
- Slúži na dlhodobú ochranu zdroja pred znečistením.
- Uplatňujú sa menej prísne obmedzenia, ale stále sa sleduje vplyv ľudskej činnosti.
Ako sa určujú ochranné pásma?
- Na základe hydrogeologického posudku.
- Zohľadňuje sa morfológia územia, hydrologické rozvodnice, charakter horninového prostredia (napr. krasové oblasti), hranice parciel a intravilánov.
- Vyhlasuje ich príslušný orgán štátnej vodnej správy.
Odkaz na dataset ochranných pásiem prinášame tu: Datahub
Zdrojom dát je Výskumný ústav vodného hospodárstva a Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ)
