Environmentálne záťaže
Environmentálne záťaže patria medzi dôležité témy územného rozvoja, ochrany životného prostredia a plánovania verejných politík.
Ide o lokality, pri ktorých môže dôjsť alebo v minulosti došlo k znečisteniu územia v dôsledku ľudskej činnosti.
Takéto územia môžu predstavovať riziko pre horninové prostredie, pôdu, podzemné vody alebo celkové zdravie obyvateľov kraja.
Geoportál Košického samosprávneho kraja preto prináša tematickú mapovú aplikáciu Environmentálne záťaže, ktorá umožňuje prehľadné zobrazenie lokalít evidovaných na území kraja.
Mapová aplikácia zobrazuje environmentálne záťaže podľa ich evidovaného stavu. V registri environmentálnych záťaží sa rozlišujú najmä tieto základné kategórie:
- pravdepodobná environmentálna záťaž,
- potvrdená environmentálna záťaž,
- sanovaná alebo rekultivovaná lokalita,
- kombinované kategórie, pri ktorých sa lokalita môže nachádzať vo viacerých stavoch súčasne.
Takéto členenie vychádza z Informačného systému environmentálnych záťaží, ktorý zhromažďuje a poskytuje údaje o environmentálnych záťažiach na území Slovenskej republiky.
Systém zároveň rozlišuje registre A, B, C a D, pričom register A označuje pravdepodobnú environmentálnu záťaž, register B potvrdenú environmentálnu záťaž, register C sanovanú alebo rekultivovanú lokalitu a register D vyradenú environmentálnu záťaž.
Vrstva Rizikové obce ohrozené zhoršenou kvalitou ovzdušia zobrazuje obce Košického samosprávneho kraja podľa miery rizika zhoršenej kvality ovzdušia, ktorú SHMÚ určil kombináciou modelových výpočtov, údajov o vykurovaní tuhými palivami, priemyselných zdrojoch, doprave a rozptylových podmienkach.
Skupina vrstiev staré banské diela zobrazuje všetky druhy starých banských diel na území Košického samosprávneho kraja, teda pingy, štôlne, šachty, haldy, odkaliská a iné objekty starých banských diel.
Odkaliská predstavujú environmentálnu záťaž najmä pre nahromadený nebezpečný priemyselný a ťažobný odpad, potenciálnu kontamináciu podzemných vôd a riziko pre zdravie ľudí.
Dáta vo vrstve Strata očakávanej dĺžky života v dôsledku znečistenia ovzdušia PM2.5 v rokoch pochádzajú z článku Berta et. al (2026): Quantification of life expectancy loss from air pollution in Slovakia ktorý vyšiel v časopise npj Clean Air.
V aplikácii sa nachádzajú vrstvy z voľne dostupných zdrojov inštitúcii SAŽP (Slovenskej agentúry životného prostredia), ŠGÚDŠ (Štátny geologický ústav Dionýza Štúra), SHMÚ (Slovenský hydrometeorologický ústav) a článku Berta et al. (2026).
